Trnavský cukrovar medzi technické pamiatky nepochybne patrí. Prečo som ho vybral na prvé miesto? Pretože sa mi spája so všetkými zmyslami. Doslovne. Návštevník mesta obdobie cukrovej kampane ihneď spoznal. Ale pre mňa zápach z cukrovaru neznamenal smrad. Ale spájal sa s jeseňou, obdobím dušičiek, jednoducho detstvo. Odkedy túto technickú pamiatku odstavili, na jeseň mi niečo chýba.
Dnes sa môže cestovateľ orientovať po meste pomocou komína, ktorý je vidieť odvšadiaľ.
Nasledujúce fotografie zobrazujú dve podobné stavby. Účelom. Každá je postavená na opačnom konci mesta a aj architektonicky sú sotva podobné. Prvá je Bellušova vodáreň. Je krásna vo dne.
Ako aj v noci.
Mne omnoho bižšia je vodáreň postavená nedaľeko bývalého závodu TAZ. Spomínam si na nespočetné výjazdy s otcom na bicykli, alebo prechádzky so setrami s očami upretými na túto vodáreň.
Tiež sa priznám, že ako dieťa som mal pred ňou rešpekt, ba až strach. Bál som sa, že sa nakloní. Tak, ako na mojom obrázku, spadne na zem a voda zaleje aj náš panelák.