Prechádzky zimným mestom za tmy

Autor: Dušan Steinhauser | 5.2.2014 o 22:44 | (upravené 5.2.2014 o 23:16) Karma článku: 5,12 | Prečítané:  355x

Záľuba vo fotografovanie ma vyviedla z bytu, do mesta. Do Trnavy. Najkrajšie zábery sú v noci, pretože zachytávam práve tú nereálnu realitu, o ktorej som už jeden článok napísal. Síce sa pozerám na objekt, ktorý fotím, ale som plný nedočkavosti z očakávania žiarivej snímky. Z krajšej skutočnosti.

Život pána generála in memoriam je plný dobrodružstva a jemného tajomstva. Túto fotografiu mám rád. Je tiež jemne tajomná. Aj keď neprezrádza svoju podobu, všetci vedia, kto je. Tma už bola na spadnutie. Popravde som ju čakal. Prvýkrát v zime som nedočkavo očakával noc, ktorá v toto ročné obdobie prichádza tak rýchlo.

V inú noc som sa vybral fotografovať Baziliku sv. Mikuláša. Len ju, pretože som naozaj premrzol. Neznášam mráz. Ale tieto obrázky zahrejú. Skončila sa večerná omša, preto som šiel nájsť iný uhol, aby som nerušil. Takto vznikol nasledujúci obrázok.

Toto je prechod do iného sveta. Hradby oddeľujú centrum a sídlisko.

Denne touto bránou prejdú desiatky ľudí za lekárom do polikliniky, či za nákupom. Alebo jednoducho domov. Odtiaľ, tam.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

PLUS

Varenie v stredoveku? Kaviár prasatám, miesto vody víno

Páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.


Už ste čítali?